sa vysmieval slnku, že je silnejší, a slnko sa vysmievalo vetru, že je
silnejšie. Ani jeden nechcel ustúpiť. Nakoniec sa dohodli, že kto skôr z
kabáta vyzlečie pútnika, čo si vyhliadli na zemi, ten vyhral. Vietor začal
prvý – dul, fúkal a usiloval sa strhnúť kabát z tela úbožiaka. Dosiahol iba
to, že ten pútnik sa lepšie zapínal a hľadal úkryt. Po chvíli
vietor povedal slnku vyčerpaný, že sa to nedá. Slnko nič nepovedalo, len
sa usmievalo. Usmievalo sa na pútnika tam dolu. O chvíľu si pútnik kabát
rozopol. Slnko sa usmievalo stále silnejšie a jeho úsmev bol čoraz teplejší.
Pútnik si vyzliekol kabát, a držal v ruke pri chôdzi. Slnko sa obrátilo k
severnému vetru a stále mlčalo, len sa usmievalo…
Poučenie: Niekedy dosiahneme presviedčaním viac, ako silou.
Autor: EZOP