vrany, žila na strome, mohla mať pevné hniezdo, pokojný život, ale ona
nebola spokojná. Pozorovala labute, aké sú krásne a túžila byť jednou
z nich. Pomyslela si, že keď sa bude usilovať, určite sa jej to podarí.
Opustila hniezdo, a odišla bývať k labutiam. Začala ich napodobňovať.
Naučila sa plávať v tečúcej vode. Každý deň si naprávala čierne perie, aby
zbelelo. Živila sa rovnakou potravou ako labute. Nič nepomáhalo. Jej telo
bolo stále čierne. Potrava labutí pre ňu nebola dobrá, stále chudla a krídla
z máčania vo vode sa oslabili a zredli. Nakoniec si vrana uvedomila, že
labuť z nej nikdy nebude a odletela smutná preč.
POUČENIE: Môžeme zmeniť svoje zvyky, ale nikdy nezmeníme
svoju podstatu.
Autor: EZOP