na zimu, keď sneh hrubou vrstvou pokryje zem. Kobylka nič nerobila,
len sa prizerala a smiala sa im, že vraj sú blázni keď pracujú. Svieti
predsa slniečko, treba sa hrať, spievať - presviedčala ich. Mravce si ju
ale nevšímali, pracovali, aby nazbierali toľko jedla, že vydrží celú zimu.
Kobylka si zatiaľ pospevovala a hrala sa v tráve. Leto sa čoskoro skončilo.
Prišla jeseň a po nej zima. Zem prikryl sneh a ľad. Nikde sa nedala zohnať
potrava, ani omrvinka. Kobylka hladovala a ledva sa dokrivkala ku skladu,
kde mali mravce jedlo. Začala ich prosiť: "Prosím mravce, som veľmi
hladná, dajte mi najesť z vašich zásob" ale mravce jej povedali: "Na to si
mala myslieť v lete, keď si sa nám vysmievala. Leto si prespievala, zimu
pretancuj a o jedlo sa nemusíš starať" Kobylka sklopila hlavu a smutná a
hladná odišla preč.
POUČENIE: Vždy treba myslieť na budúcnosť.
Autor: EZOP