Mestská myš strávila niekoľko neveľmi šťastných dní u poľnej myši na
návšteve. Nepáčilo sa jej, že poľná myš žije v biede, živí sa len korienkami
rastlín a obilím. Preto ju zavolala do mesta, že jej ukáže čo je život. Dve
zvieratká sa vydali do veľkomesta, kde žila mestská myš. Najprv sa život
v meste videl poľnej myši úžasný. Ešte nikdy nevidela také dobroty v
komore, ktorú jej ukázala priateľka. Práve sa pustila do datlí, keď sa
otvorili dvere. "Rýchlo!" zapišťala mestská myš, "musíme sa skryť do
úkrytu!" V okamihu sa tlačili obe v malej a tesnej diere, kde bolo horúco.
Po dlhej chvíli mestská myš povedala, že už môžu vyjsť. Povystierali
zmeravené údy a poľná myš sa opäť pustila do svojho jedla, no kým sa
stihla zahryznúť, znova sa otvorili dvere a museli sa rýchlo
schovať! Obe sa opäť tlačili v úzkej diere, nemohli ani myknúť fúzmi a
srdcia im divo bili. To už bolo na ňu veľa a povedala priateľke: "Máš tu
síce dobré jedlo, ale načo ti je, keď sa nemôžeš spokojne najesť? Idem
domov!" A tak si poľná myš zbalila kufor a cupkala mestskými ulicami,
kým neprišla na svoje rodné pole. Spokojne vliezla do svojej poľnej diery
a povedala si: "Sem patrím, páči sa mi keď si môžem pomykať fúzmi a
švihnúť chvostom kedykoľvek sa mi zachce. Nech si mestská myš sedí vo
svojom meste a komore! Ja to mám rada tu."
POUČENIE: Všade dobre, ale doma je najlepšie.
Autor: EZOP